Rumunsko. Ta ľem idzeš, ta idzeš a furt nič. 3 dni na Bran Castle, Brašov a Salina Turda20 min. čítania

Rumunsko je krásna krajina.. bla bla bla.. takýto popis nájdete všade. Našu 3 dňovú cestu chcem ale opísať trochu inak. Tak nejak normálne, bez prikrášlenia, bez superlatívov tam kam nepatria.  Dám zopár odporúčaní, pár príbehov, veľa fotiek… A že prečo sme sa vybrali v tomto zlom počasí do Rumunska? No ta? Ľem tak 🙂 Nebol to foto trip, foto výlet. Skôr som bol len jeden z troch pasažierov v aute, ktoré rýchlo prešlo cez polovicu Rumunska a ešte rýchlejšie sa vrátilo s5 domov. Raz sa tam možno vrátim na nejaký vážnejší foto trip.

1. deň : Poďme už konečne…

Cesta začala o 7:00 , plán bol odísť o 6:00 🙂 . Odchádzali sme z Veľkých Kapušian. Cez Maďarsko len tak preletíte. Na to, že je to rovina, tak niektoré cesty sú poriadne kľukaté.  Ak by sa vám zdala cesta cez Maďarsko dlhá, rovno sa otočte, Rumunsko bude pre vás utrpenie 😀

Na Rumunsko-Maďarskej hranici sa colníčka slušne opýtala, či prevážame drogy, zbrane a alkohol. Odporúčam povedať NIE, potom to ide oveľa ľahšie. Skontrolovala cez okno naše tri krásne ksichty, v duchu si isto povedala, ktorý z nás sa jej asi najviac páči, usmiala sa popod fúziky a so slovami “Vislát” nás pustila ďalej.  Nezabudnite si doma občiansky alebo pas, lebo sa budete musieť vrátiť a maximálne tak môžete zostať niekde na maďarskom kúpalisku nohy si máčať.

Po vstupe do Rumunska si musíte ihneď kúpiť “Vinetu” (Rovinieta, Roviniete, Rovignette). Povinná je pre všetky vozidlá, pre všetky cesty v Rumunsku. Dá sa kúpiť aj online, my sme nekúpili. Ledva sme našli miesto, kde to predávajú, v nejakej policajnej budove, také mini okienko. Našťastie sa dalo platiť v Eurách. Na 7 dní to stojí 3, na mesiac 7 Eur.

Náš cieľ bol mesto Bran – viete, Dracula, krv, Vlad, napichovanie ľudí na koly, upír a také iné bububu. Od hraničného prechodu s Maďarskom (Urziceni) je to cca 490 km.  Nekonečných. Všetci ospevujú prekrásnu prírodu v Rumunsku. No, pravda je taká, že idete stovky kilometrov a okrem dedín a miest vidíte len mierne zvlnený povrch krajiny, polia, lúky a sem tam nejaké stádo oviec alebo kráv. Na krásnu rumunskú prírodu treba ísť inde. Rumunsko má niekoľko národných parkov, tam tá príroda na vás doslova skáče za každým rohom.  Inak je to len skoro rovina, sem tam kopec, sem tam pes, občas kone s vozom, občas ovce po ceste a zase len rovina, cesta, zákruty. Rumuni šoférujú dobre. Cesty niekde lepšie, niekde horšie ale nič katastrofálne. Nezrazili sme ani jedného domorodca  a ani jedného psa.

Odkiaľ zobrať/vykopať/ukradnúť/vytlačiť si rumunské LEI (to sú ich peňeži)

Na naše banky v tomto zabudnite. Obvolal som Tatru, VÚB, Primu, ČSOB… nikto nedrží Rumunskú menu. Ani objednať z Národenj banky sa nedajú, teda aspoň nie v takej hodnote ako sme chceli. Ak by ste menili napr. 50 tisíc Eur, možno by to už bolo pre nich zaujímavé. Eurá za LEI sme zmenili v mestečku Tasnad asi 35km od hraníc. Našťastie to bolo v piatok a mali ešte otvorené banky. Kurz je cca 1:5 alebo niečo pod 5.  Tzn.  1 Euro je cca 4,6 – 5 LEI. S touto hodnotou sme sa potom stretávali dosť často. Káva 5 Lei, minerálka 5 Lei, langoš 5 Lei, parkovanie 5 Lei … alebo násobky tejto hodnoty. Ceny ako 10,50 alebo 15,80 či 3,72 a pod. na trhoviskách a v stánkoch nenájdete.  V obchodoch sú samozrejme ceny tak ako aj u nás na dve desatinné miesta bežné. Pre rýchlejší prepočet sme všetky ich ceny proste delili piatimi. Napr. hnusné jablkové latte v Subway stálo 10 LEI, teda 2 Eurá. Ak chcete nakupovať bežné veci, napr. potraviny, drogériu a pod., majú LIDL a Kaufland. Nájdete tam presne tie isté výrobky ako u nás, tie isté značky a takmer identické ceny. Platiť sa dá aj kartou, najmä na benzínkach, v lepších hoteloch, supermarketoch…

Mobilný signál a internet po ceste

V pohode. Dalo sa. Občas dokonca 4G.  My sme internet potrebovali len na komunikáciu, navigáciu a nejaké tie novinky z domova (napr.  vtedy sa riešilo Pelleho špáratko a pod. ). V Maďarsku aj Rumunsku mi nabehol operátor Telenor resp. Orange, pokrytie veľmi slušné, najmä rumunský Orange. Aj rýchlosť pripojenia postačovala na bežné používanie. Výpadky signálu minimálne, dalo by sa povedať, že skoro vôbec, ak, tak len v husto zalesnenej oblasti priamo v Transylvánii.

Už sme skoro tam… skoro! 30km sme išli hodinu!

Počasie v oblasti Transylvánie, Branu a Brašova bolo krásne jarné. Teplota -6 stupňov, sneženie, KOPY snehu, jazyky na ceste… Kľukatá lesná cesta, neustále stúpanie, len občas nás predbehol nejaký miestny frajer na vytunenej oktávke. V dedinách ani nohy, len málo domov vôbec svietilo. Neviem kde boli všetci :O Nestretli sme ani jeden sypač ani pluh. Asi to už pre nich nie je nič, v zime tam mali asi 3 metre snehu a nejakých 30 cm nepovažujú za problém. Odporúčam isť radšej v lete alebo v jeseni a nepozerajte na kilometre, ale na čas dojazdu.  Spotrebu sme vopred predpokladali okolo 7l/100km pri 2.0 motore 85KW. Nakoniec to bolo len okolo 5l/100km. Vďaka Igorovej opatrnej a šetrnej jazde. 

 

Tu navaľ 280 LEI a choď si odhrabať parkovisko!

Všetko sme mali niekoľko dní vopred objednané cez booking.com (parádna stránka, odporúčam), dokonca aj uhradené, platba z karty odišla, potvrdenie z banky som mal. Preventívne som si potvrdenie z booking.com aj vytlačil v rumunskom jazyku. Pani či slečna na “recepcii” (bare) sa tvárila, že niečo po anglicky vie, aj si pozorne prezrela to potvrdenie o zaplatení a nakoniec napísala na zadnú stranu potvrdenia sumu 280 LEI. Pri vysvetľovaní, že je to už zaplatené zrazu pomaly, postupne prestávala rozumieť anglicky a po chvíli len zobrala mobil a zavolala majiteľke penziónu. S tou som sa dohodol, že to doriešime ráno. Medzitým som to poriešil na call centre booking.com, milá pani mi v telefóne sľúbila, že budú kontaktovať majiteľku a že všetko vybavia a že si máme užiť pobyt 😀 Tak sme zobrali lopaty a išli sme si užiť odhŕňanie snehu, aby sme mali kam zaparkovať. Celkom dobre padla nejaká aktivita po 11 hodinách v aute. Výhľad z izby bol super.  Aj večer aj ráno. Ubytko štandardné, penziónové, nič prevratné, akurát veľmi zle odhlučnené izby.

2. deň: Raňajky vám dáme a viac nepýtame. Iba žeby …

Raňajky. Chutilo, nič extra skvelé to nebolo. Po raňajkách, keď sme chceli odísť, sa zase v našom príbehu objavuje téma platenia za pobyt v penzióne. Znova tu niekto chce 280 LEI. O5 volám booking.com call centrum, že problémik pretrváva a my nemôžeme odísť! Majiteľka hotela zase nebola prítomná, ale už ani nezdvíhala telefón. Booking.com mi odporúčali, aby som sumu teda uhradil , že mi ju preplatia. No isto! Ani náhodou. Nič še placic nebudze.  Nakoniec sme tú recepčnú/čašníčku/chyžnú/kuchárku/vrátničku ukecali a odišli sme. Alebo už ona rezignovala ? To je jedno, skrátka boli sme preč.

Hrad Bran (Bran Castle – to je ten Drakulovský bububu)

Sme na parkovisku pri hrade. Zase chce niekto peniaze. Teraz ale v pohode, oprávnene. Údajne je parkovisko pod dohľadom kamery. 3 LEI na dve hodiny je myslím OK ? Pod hradom tržnica, jedlo, handry, magnetky, ľudské hlavy, sekery, meče, kopije a iné fajnovosti. To som už ani nefotil. Na hrad odporúčam prísť hneď po otvorení, potom sa tam nahrnie spústa ľudí. Otvárajú o 9:00. Dohovoríte sa po anglicky, aj pani čo predávala len pohľadnice vedela celom obstojne spíkovať. Problém je kúpiť známky a pohľadnicu poslať.  Najprv sa teda v tom stánku opýtajte, či majú aj známky.  PS: niečo čo vyzerá ako malé praclíky zavesené na drôtiku NEKUPUJTE. Nemajú žiadnu chuť a od našich praclíkov sú na kilometre vzdialené. Ale vraj je to niečo ako národné jedlo chudobných Rumunov. Ble! (Mám toho plnú tašku) 

Teraz budú nasledovať viacmenej bežné popisné fotky turistického charakteru:

Mesto Brašov – lanovkou na kopec. Super výhľad, super sneh, super všetko, aľe rýchlo podzme het

Asi 30 km Bran-u je mesto Brašov. Šoférujte opatrne. V Brašove je celkom hustá premávka, veľa kruháčov, bežne sú aj troj pruhové. My v Prešove kruháče nemáme, resp. všeobecne v našej krajine toto riešenie nejak neobľubujeme.  Podobne ako napr. v Poľsku sú v Rumunsku Kruháče dokonca aj v dedinách. Nestihli sme viac zastávok, iba jednu a v tomto meste asi tú najvychytenejšiu  – výhľad z centrálneho kopca na celé mesto. Lanovka vás vyvezie hore, premáva každých 15 minút. Za 4 minúty ste hore, zaplatíte 16 LEI na osobu. Parádny výhľad, celkom dosť turistov, hlavne miestnych. Hore je akviaren, káva 5 Lei, minerálka 5 Lei, magnetka 5 Lei a rýchlo preč, čaká nás 5 hodinová cesta do dediny Vlaha, neďaleko Cluj Napoca.  Parádne ubytko, výborná komunikácia s majiteľmi. Ak pôjdete niekedy do tej oblasti, odporúčam –  Harmonia Mundi . Prečo sme šli práve tam ? Čítajte ďalej…

 

3. deň: Unikátna soľná jaskyňa Salina Turda – teľo soľi sce v živoce nevidzeľi

Veľa zaujímavostí a podrobností o soľnej bani Salina Turda tu písať nebudem, je toho plný internet. Každopádne patrí medzi TOP 10 najkrajších podzemných miest na svete! Ak chcete ísť len tam, napr. z Prešova je o niečo viac ako 7 hodín autom.  Dá sa aj letecky, za cca 70 Eur z Budapešti.  Cena vstupného je cca 6 Eur.  Baňa je fakt wow! 80metrov vysoká hlavná sieň mi vyrazila dych. Môžete si tam zahrať minigolf, biliard, bowling, bedminton, povoziť sa na ruskom kole, decká sa môžu pohrať na ihrisku, ktorého podklad tvorí drvená soľ, alebo si tam len tak posedieť a dýchať slaný vzduch. O 5 poschodí nižšie si môžete požičať malú pramicu a povoziť sa vo vnútornom malom soľnom jazere.  Odporúčam prísť z rána, otvárajú o 9:00. Okolo obeda už nebolo kam zaparkovať a policajti veselo rozdávali pokuty za zlé parkovanie.

Koniec. Domov. Zase 7 hodín v aute. Dobre bolo, málo bolo

Zo soľnej bane sme to mali namierené už len domov. Minimum zastávok, nech sme doma ešte počas dňa. Príjemné prekvapko je, keď prejdete hranicu Rumunska, zrazu sa čas vráti o hodinu s5, takže namiesto plánovaného príchodu napr. o 19:30, ktorý ukazovala navigácia počas jazdy v Rumunsku, zrazu zistíte, že budete doma vlastne o hodinu skôr. Fajne 🙂  Po Rumunsku sme používali Waze, občas Google Maps. Nesklamali, do poľa nás neposlali. Dobre bolo. Dohovoriť sa prakticky nebol problém, základné veci po anglicky rozumejú takmer všade. Dokonca predavačka langošov na parkovisku v Salina Truda na nás spustila po anglicky: “Van langoš vit kečap, tu langoš vit čiz end tatar sos vit garlik ? Jes vi nid garlik. And tu kofis, espreso plis. Vit milk end šugar? Jes.” Langoš bol super, cítil som ho ešte o desiatej večer.

3 dni sú na taký trip ale že fest málo. Nestihli sme pozrieť veľa pekných miest napr. v Brašove, nestihli sme si dať žiadne domáce jedlo… Rumunsko je isto krásna krajina, ale aj poriadne veľká na naše Slovenské pomery. U nás si za 3 dni prezriete pol krajiny. Raz sa tam možno vrátim, lákavé sú národné parky.

Keďže som fotograf, pridám ešte pár info o tom, čo som ťahal so sebou a čím boli tieto fotky nasnímané. Do Rumunska som zobral nový ešte teplý FUJIFILM X-T20 od fujista.sk. K nemu FUJIFILM 35mm f1,4 ktorý som takmer ni nevybral z batoha a skvelý univerzál FUJIFILM 15-55 f2,8-4 s kt. sú nafotené takmer všetky tieto fotky.  Občas som niečo cvakol len mobilom Huawei p10 plus a čoskoro pribudnú aj nejaké krátke videá natočené mobilom a Xiaomi kamerkou. Jeden mobil a jedno univerzálne sklo na takýto trip úplne postačujú, aspoň teda mne nechýbalo nič. Fotky na dlhšie časy som fotil s foťákom na kapote auta, na zábradlí, na okne, na schodoch a pod. Z auta sa fotilo ťažko, ťažko komponovať, zaostrovať rýchlo sa meniacu scénu. Neťahajte zbytočne veľa foto výbavy. Menej je viac.