Morské oko (národná prírodná rezervácia), Vihorlatské vrchy – huby a mŕtve drevo v bukovom pralese. Absolútny pokoj v najvyššom stupni ochrany.7 min. čítania

Morské oko je národná prírodná rezervácia, leží v sopečnom pohorí Vihorlatské vrchy, severne od obce Remetské Hámre v katastrálnych územiach obcí Remetské Hámre a Vyšná Rybnica.

Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a je sprístupnená asfaltovou cestou po záchytné parkovisko. Rozloha tohto chráneného územia je 108,48 ha, pričom 13,8 ha je vodná plocha. Platí v nej najvyšší 5. stupeň ochrany. Morské oko je v nadmorskej výške 618 m n. m. . Je 750 m dlhé a miestami až cca 25 m hlboké. Hlbinné neosvetlené dno Morského oka je pokryté hrubou vrstvou jemného bahna, ktoré vzniká hromadením a splavením, odumretého planktónu a vel’kého množstva bukového lístia. Najhlbšie časti jazera sú bez života.

Patrí do ochranného pásma územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Zároveň patrí do lokality Morské oko, ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1984 (novelizácia v roku 1988) na ochranu biologických hodnôt jazera Morské oko, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev nachádzajúcich sa na jej území. V súčasnosti prebieha proces urýchleného prirodzeného starnutia jazera, čo je spojené so zmenou zloženia ichtyofauny (pôvodnými druhmi sú pstruh potočný, čerebľa pestrá a slíž severný) a kolísaním hladiny v priebehu roka. Súčasťou ochrany sú aj pôvodné porasty bukového lesa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami typickými pre podložie z vyvretých hornín.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Morské oko sa zakazuje:

• vjazd motorových vozidiel, motorových trojkoliek, motorových štvorkoliek, snežných skútrov a záprahových vozidiel (porušenie sa trestá odňatím slobody až na jeden rok.)
• pohybovať sa mimo vyznačeného a náučného chodníka
• zasahovať do lesného porastu a poškodzovať vegetačný kryt – toto sú tie mohyly, ktoré “turisti” s obľubou vytvárajú
• chytať, usmrtiť, loviť živočícha
• zbierať rastliny, vrátane ich plodov
• zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
• kúpanie, člnkovanie, rybolov
• rušiť pokoj a ticho

Zdroj: Wikipedia ( https://sk.wikipedia.org/)

Mŕtve drevo plné života

Jedným z charakteristických znakov pralesa je prítomnosť veľkého množstva mŕtveho dreva. Pričom samotný termín „mŕtve drevo“ nie je celkom presný, ale z dôvodov zrozumiteľnosti a jednoduchosti sa všeobecne používa. Ak by sme chceli byť presnejší, tak by sme mali hovoriť o rozkladajúcom sa dreve odumretých stromov a drevnatých rastlín alebo ich častí. Je potrebné si uvedomiť, že v skutočnosti aj živý strom  je tvorený z viac ako 90% odumretými pletivami. Živé bunky  sa nachádzajú len v najvrchnejšej vrstve dreva a lyka. Termín „mŕtve drevo“ sa však používa až v spojitosti s rozkladnými procesmi a zahŕňa sucháre, štompy, na zem padnuté stromy, odumreté konáre a podobne.

V pralesoch je mŕtve drevo prítomné neustále, aj keď počas jednotlivých vývojových fáz pralesa sa jeho množstvo a vlastnosti dynamicky menia. Odumieranie drevín a vznik mŕtveho dreva je prirodzený proces charakteristický pre lesné spoločenstvá. Odumretím stromu sa modifikujú podmienky v blízkom okolí, najmä svetelný režim, vlhkosť, dostupnosť živín a pod.

Rozklad dreva, ktorého výsledkom je úplná mineralizácia drevnej hmoty a navrátenie živín viazaných v dreve do lesného ekosystému, trvá 20 – 180 rokov.  Počas tejto doby mŕtve drevo osídľujú a využívajú stovky rôznych druhov, ktoré sumárne radíme medzi saproxylické organizmy (organizmy viazané na mŕtve drevo).

Viac ako tretina lesných živočíchov a viac ako polovica druhov húb rastúcich v lesoch je priamo viazaná na mŕtve drevo v rôznom štádiu rozkladu.

Zdroj: Pralesy.sk ( http://www.pralesy.sk/)

Veľa zaujímavého a vždy čerstvé správy z Morského oka a jeho okolia nájdete aj na FB Fan page Naše Morské OKO. Odporúčam!

Toľko teda teória a teraz fotky. August 2021, Fuji X-T3, okolie Morského oka, cesta na Malé Morské oko.

Bobor je tu doma.

Zráta ich niekto ? Dnes sa v jazere a v okolitých prítokoch nachádza 13 druhov rýb najdominantnejší je v súčasnosti v jazere jalec hlavatý, z ďalších sa tu vyskytuje hrúz škvrnitý, mrena karpatská, pstruh potočný a pstruh dúhový.

Jeden z prítokov Morského oka.

Tento bufet má fakt super kafé aj hot-dogy. Horalka stojí 80 centov, kvalitná slivovica 1,70 Eur. Za 2,80 vám uvaria aj kokosové latéčko :O .

Lesný prítok do Morského oka.

Koreňová sústava vytvára neskutočné scény.

Kusisko mŕtveho dreva z časti padnutého vo vode. Takto to spadlo, takto to zostane. Desiatky, stovky rokov…

Začiatok prechádzok, parkovisko pri Morskom oku. Spoplatnené.

Kozmodrom na Morskom oku.

Takto vyzerá mŕtve drevo, neklamný dôkaz toho, že ste v bezzásahovom území.

Nerobte to, nestavajte to. Narúšate prirodzenosť prostredia. Navyše je takáto činnosť v 5. stupni ochrany zákonom zakázaná.

Stojaté mŕtve drevo. Mimoriadne cenné.

Stojaté mŕtve drevo.

Prales je plný mŕtveho dreva. Aj tu vzniká nový život. Bez človeka.

Prales je plný mŕtveho dreva.

Prales je plný mŕtveho dreva.

Aj keď strom padne na chodník, ostáva v lese. Prepílená časť sa z chodníka odstráni a strom ostáva ležať na mieste.

Nie len Wifi, ale ani žiaden mobilný signál na Morskom oku nebudete zrejme mať.

Táto náučná pomôcka je super, no vydáva zvuky zvierat v extrémnej hlasitosti. V tichu 5. stupňa ochrany to pôsobí veľmi rušivo. Zvuky počuť na stovky metrov a napríklad rev medveďa je tak pre niekoho, kto nevie o tejto tabuli, na malý infarkt a hnedú čiarku v gatiach. Fakt krásna pomôcka, ale hlasitosť by som ubral o polovicu.

Ďalší prítok do Morského oka. Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán.

Nestavajte mohyly. Nerobte to najmä v piatom stupni ochrany. Narúšate prirodzenosť prírody, navyše to zakazuje aj zákon.

Jeden z prítokov Morského oka.

Salamandra škvrnitá, domáci obyvateľ tamojších lesov.

Tento slizniak mal hádam aj 20 cm :O  Toto keď sa vám rozmnoží na záhradke, za noc máte po úrode. Les sa s tým ale vysporiada.

Turistický chodník okolo Morského oka vyzerá takto. Skvelá masáž, no v silnom daždi je to šmykľavé.

Cenné stojaté mŕtve drevo pomaly “zomiera”.

Takmer celý chodník okolo jednej strany Morského oka prekráčate po takýchto koreňoch. Skvelá masáž majmä ak máte obuté dobré barefoot topánky.

Obzerajte sa, spomaľte, zastavte sa. Bobor je tu doma. Niektoré stromy zotne, iné len “ochutná” .

Ďalší obrovský kus mŕtveho dreva, ktorý tu bude stovky rokov.